A ten nebohý odpovedá: - Neviem, kde sa mám zaradiť..., v živote som nikomu nič zlé neurobil.
- A dobré? –
- To neviem. –
- Keď si videl človeka v núdzi, keď mu napríklad niekto ubližoval, pomohol si mu? – pýta sa Svätý Peter.
-Nie.-
- Alebo keď si videl niekoho hladného, smädného, dal si mu najesť alebo napiť? – pýta sa ďalej.
- Nie. –odpovedá opäť záporne.
- Ty si ešte horší, ako tí zlí, lebo nečinne sa prizerať je ešte horšie a alibistické. – zhrozene odpovedá Svätý Peter .
- Pre takých, ako si ty, je aj peklo málo. – konštatuje na záver.
Neviem, či som ten príbeh prerozprávala úplne správne, ale myslím, že vystihuje podstatu toho, čo chcem povedať. Ako len radi kritizujeme všetkých a všetko, čo sa nám nepáči. Hlavne v politike. A keď sa nám naskytne možnosť tam niečo zmeniť, tak na to zvysoka kašleme. Bola som v okrskovej referendovej komisii a bola som sklamaná. Myslela som si totiž, že aj keď Slováci v mnohých veciach nevedia byť jednotní, tak aspoň v tomto sa zhodnú. Bohužiaľ, mýlila som sa. Čo ma najviac dorazilo, bola odpoveď jedného môjho známeho, ktorého som stretla už po úplnom ukončení referenda. Spýtala som sa ho totiž, prečo nebol hlasovať. A on mi nato, že nebude podporovať Sulíka. Zarazilo ma to. Ja tiež nikoho nepodporujem a Sulíka už tobôž nie, (prepáčte pán Sulík, nie je to nič osobné), ale napriek tomu, toto bola asi naša najväčšia šanca dať najavo vláde a parlamentu, čo si myslíme a čo chceme. Jedna vec mi síce ešte tam chýbala, ale neviem, či my s tým pohneme. Referendum by nemalo mať doporučovací charakter, ale záväzný. Záväzný pre všetkých poslancov. Či sa jedná o koalíciu alebo opozíciu.
A tak to zostane po starom. A my naďalej budeme nadávať a kritizovať a hromžiť na tých „tam hore“. A pri tom, stačilo tak málo, nezostať ľahostajným...